Úžasná polievka, praženica, guláš, omáčka, ale napríklad aj karbonátky alebo sekaná. Z hlivy ustricovej sa dá v kuchyni pripraviť takmer čokoľvek. Naviac je táto huba aj veľmi zdravá. Tak prečo si ju nevypestovať doma. Zvládne to každý a vyberať môžete hneď z niekoľkých spôsobov pestovania.
Hliva ustricová
Na pestovanie hlivy ustricovej potrebujete len nejaký voľný kút s izbovou teplotou a na poslednú fázu rastu potom miestečko na balkóne či lodžii. Na rozdiel od šampiňónov, ktoré môžete pestovať v pivnici, hliva k svojmu vývoju potrebuje svetlo. Ak máte záhradu, môžete hlivu pestovať aj tam, na pňoch či klátoch dreva. Nemajte obavy, nie je to žiadna veda!
Najjednoduchší spôsob: Pestovanie hlivy zo substrátu
Asi najjednoduchším spôsobom je obstaranie kompletného balenia v igelite zlisovaného substrátu v už pripravenom balíčku s kompletným návodom. Tieto sady zaobstaráte v záhradkárskych predajniach, hobby marketoch alebo na internete. Môžu byť rôzne veľké, obyčajne vážia od 3 do 17 kilogramov. Pretože je ale podhubie “živý” produkt, je lepšie takúto sadu kúpiť tam, kde vám ju nechajú pripraviť čerstvú na objednávku. V opačnom prípade sa totiž môže stať, že vám ani napriek vynaloženému úsiliu huby nevyrastú.
Prečítajte si tiež: Ako spoznať hríb satanský a ďalšie jedovaté hríby
Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27-29 °C. Pri takýchto podmienkach je dobre spracovaný substrát prerastený už za dva týždne a po premiestnení do tepla plodí v priebehu niekoľkých dní. Takúto teplotu však pravdepodobne doma nedosiahnete. Počítajte preto s tým, že pri nižších teplotách, pohybujúcich sa v bežnom interiéri okolo 21 °C, bude podhubie potrebovať o niečo viac času. Podhubím prerastený substrát spoznáte podľa bielošedého povlaku na zemine a typickej vône.
Takýto balík premiestnite na dva až tri dni do chladnejšej miestnosti s teplotou 6-12 °C, nechať ho môžete aj cez noc vonku (prípadné zmrznutie substrátu nie je na závadu). Pri menšom balení odstrihnite vršok igelitu a pokryte ho rašelinou. Tá zvyčajne býva súčasťou sady pre domáce pestovanie. Pri väčších treba prerezať do igelitu otvory po stranách. Po schladení sa začnú na povrchu substrátu objavovať zárodky plodníc, ktoré sa postupne zväčšujú. Potom preneste balík späť do miestnosti s rozptýleným svetlom. Zalievajte tak, aby bol substrát stále vlhký, nie premokrený.
Pestovanie hlivy na dreve: postačí vám malá záhrada
Ak máte k dispozícii záhradku, nemusí byť ani veľká, môžete hlivu pestovať vonku na dreve tak, ako rastie v prírode. Naočkovať sa dajú akékoľvek kláty dreva, ktoré následne polovicou dĺžky zakopeme do zeme. Najlepšie sa hodia kláty z kmeňov listnáčov, trochu horšie skúsenosti sú s dubom, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Čím tvrdšie drevo, tým dlhšia doba prerastania. Ihličnany sa podľa skúseností pestovateľov nehodia.
Najlepšou dobou pre očkovanie je január. Výhodou je, že získate časový náskok. Kým jarní pestovatelia budú koncom apríla a začiatkom mája ešte len objednávať sadbu a očkovať, zimní pestovatelia už budú rovno ukladať do zeminy kláty prerastené podhubím.
Prečítajte si tiež: Popol z dreva nevyhadzujte! Pomôže k bohatej úrode aj zelenému trávniku
Ako na to?
Drevo narežte na klátiky asi 30 cm dlhé, na rezné plochy dajte sadbu, pridajte ďalší klát, opäť sadbu a tak postupujeme do dĺžky vreca, v ktorom kláty uskladníte. Nakoniec vrece zaviažte, aby drevo nevysychalo, a dajte do chladnej miestnosti. Zalievať ich netreba, len v prípade sucha ich trochu zvlhčite vodou. Vrece umiestnite do kotolne, teplejšie do pivnice, práčovne a podobne. Skrátka niekam, kde bude do jari najmenej 10 °C a kde bude podhubie môcť v pokoji rásť. Vrece raz za 14 dní rozviažte, hodinu nechajte vyvetrať, prípadne kláty pokropte vodu. Keď kmene prerastú podhubím, zakopte ich do hĺbky asi dvoch tretín na miesto s väčším tieňom, ktoré je vlhké, ale nie podmáčané a nechajte vyčnievať na povrchu cca 10 cm.
Pestovanie hlivy na slame: potrebujete viac priestoru
Zložité nie je ani pestovanie hlivy ustricovej na slame. Potrebovať budete o niečo väčší priestor, úroda ale bude o to väčšia. Týmto spôsobom je možné úrodu zberať celoročne, je len nutné dodržiavať stanovený teplotný režim. Vo fáze rastu podhubia zaistite zhruba na dva mesiace teplotu aspoň 20 °C. To možno najlepšie dosiahnuť umiestnením naočkovaného vreca so slamou napríklad v kotolni. Po dvoch mesiacoch majte pripravené prostredie s teplotou cca 10 °C a s rozptýleným svetlom – to skúsení pestovatelia docieľujú premiestnením prerasteného vreca napríklad na studenú chodbu alebo zasklenú lodžiu.
Ako na to?
1. Zaobstarajte si ľubovoľnú slamu a veľké silné priehľadné igelitové vrece. Slama musí byť čo najčerstvejšia, nesmie javiť známky plesne alebo hniloby! Dajte variť vodu, najlepšie veľký zavárací hrniec, natlačte slamu do vreca a zalejte ju vriacou vodou. Vrece zaviažte a nechajte slamu pariť. Na horúcej vode nešetrite! Nedokonale sparené slama zvyčajne splesnivie a máte po práci, sadbe i úrode.
Prečítajte si tiež: Zelenina, ktorú môžete pestovať zo zvyškov stále dokola
Keď slama vychladne (zvyčajne druhý deň), odstrihnite jeden spodný roh a nechajte prebytočnú vodu vytiecť. Nijako vrece nestláčajte, nesnažte sa slamu žmýkať. Koľko vody si slama sama podrží, toľko bude stačiť hlive na celý život. Odstrihnutý roh potom ponechajte otvorený. V priebehu rastu podhubia bude týmto otvorom unikať oxid uhličitý, ktorý podhubie vydychuje. Príliš vysoká hladina oxidu uhličitého totiž rast podhubia brzdí.
2. Slamu naočkujte klasickou zrnitou sadbou. Tú zaobstaráte na internete, v záhradkárskych predajniach alebo hobby marketoch. Sadbu rozdrobte na hrudky veľkosti nechta a premiešajte priamo vo vreci so slamou. Balenie 0,7 litra sadby vystačí zhruba na 10-12 kg mokrej slamy, t.j. na jedno veľké vrece.
3. Vrece znovu zaviažte, ale povrázok celkom neuťahujte. Ponechajte otvor s priemerom 5-8 cm a do neho vložte asi štvrť balíčka obyčajnej skladanej vaty. Vznikne tým zátka, cez ktorú môže k podhubiu prúdiť kyslík, ale nie zárodky plesní.
4. Naočkované vrece uložte na jeden až dva mesiace na teplejšie miesto (okolo 20 °C až 25 °C). Na tom, či tam bude svetlo, alebo tma, v tomto okamihu nezáleží.
5. Úplne prerastené vrece premiestnite na chladnejšie miesto s teplotou okolo 10 °C. Tu už však musí byť svetlo, ale nie priame slnko. Urobte do vreca rovnomerne cca 6-8 otvorov. Vlhkosť pre rastúce plodnice zabezpečujte pravidelným rosením. Zhruba o dva týždne by ste sa mali dočkať svojich húb, ktoré dierami porastú von. Hlivu žnite, keď klobúk dorastie do veľkosti minimálne piatich centimetrov. Zrelosť na zber spoznáte podľa tenkej hnedej linky na okraji klobúkov. Pozor, hliva je huba, ktorá rastie veľmi rýchlo. Prerastená hliva uvoľňuje alergény, preto vytrhávajte celé trsy bez ohľadu na to, že sú plodnice rôzne veľké.
6. Po zbere preneste substrát asi na dva týždne na pôvodné teplejšie miesto. Tam bude podhubie odpočívať a zbierať sily k novej tvorbe plodníc. Potom ho znovu premiestnite do chladu a všetko opakujte. Zvyčajne sa dosahujú dve až tri zbery s odstupom niekoľkých týždňov. Akonáhle sa obsah vreca nápadne zmenší a zmäkne, zožltne alebo sa hemží muškami, je to znamenie, že je slama “vyplodená” a možno ju skompostovať