Pôde aj rastlinkám v záhradke mimoriadne prospieva jej každoročné obohacovanie kvalitným kompostom. Prečo si preto nezaložiť vlastný kompost?

Vlastný kompost vyrieši hneď niekoľko problémov, či už s množstvom pokosenej trávy, buriny zo záhradky, či organickým odpadom z domácnosti. Jeho založenie je veľmi jednoduché, stačí, ak dodržíte niekoľko jednoduchých zásad.

Aký kompostér vybrať?

Ak máte menšiu záhradku, určite si vystačíte aj s plastovým kompostérom. Tento typ však nemusí vyhovovať úplne každému. V plaste sa totiž kompost v lete prehrieva, samotný kompost len ťažko premiešate a ani po estetickej stránke sa do záhrad veľmi nehodí.

Do prírodnej záhrady alebo tam, kde dávame prednosť prírodným materiálom, sa viac hodí kompostér z dosiek, ktorý je možné odmontovať, aby sa dal kompost prehádzať alebo odstrániť. Tieto kompostéry si ľahko vyrobíte svojpomocne z trvanlivého dubového alebo mäkkého smrekového dreva. Výhodou je tiež voľný prístup vzduchu, ktorý do materiálu preniká zo všetkých strán.

S čím začať?

Hlavnú úlohu pri výrobe kompostu hrajú pôdne mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organickú hmotu na zlúčeniny prijateľné pre rastliny. No aby sa títo pomocníci do kompostu dostali, je potrebné tomu trošku pomôcť. Buď máte možnosť do kompostéru okrem kuchynských či rastlinných zvyškov pridávať dávky zeminy, v ktorej sa mikroorganizmy vyskytujú celkom prirodzene, alebo im umožníte voľný prístup do kompostu odspodu kompostéra. Práve v tomto majú výhodu drevené kompostéry s voľným dnom, ktoré umožňujú prirodzenú migráciu mikroorganizmov aj drobných pôdnych živočíchov, ktorí v rozkladných procesoch hrajú rovnako dôležitú úlohu.

Na dno kompostéra rozložte tenké vetvičky, ktoré budú fungovať ako praktická drenáž a zásobáreň vzduchu. Na túto vrstvu začnite skladať ostatný odpad zo záhrady a domácnosti. Do kompostéru sa časom nasťahuje naozaj veľké množstvo rôznych druhov chrobákov, červov a dážďoviek, ktoré s rozkladnými procesmi pomôžu.

Vyhnite sa týmto častým chybám pri kompostovaní

Do kompostéra čas od času hodíme aj niečo, čo by tam správne byť nemalo. Reč je o odpadoch z kuchyne živočíšneho pôvodu. Mäso v komposte hnije a môže byť zdrojom rôznych choroboplodných zárodkov.

Do kompostu rovnako tak nevhadzujte ani mačacie alebo psie exkrementy, ktoré hmotu, v ktorej budete časom pestovať zeleninu, môžu taktiež kontaminovať. Radšej sa zamerajte na hnedú a zelenú zložku bioodpadu. Zelená zložka je zastúpená napríklad pokosenou trávou, opadaným lístím či burinou, hnedá zeminou, substrátmi či dreveným uhlím.

Čo môžeme kompostovať

• rastlinné zvyšky – zelenina, ovocie
• kuchynské zvyšky rastlinného pôvodu
• pokosená tráva
• opadané lístie zo stromov
• zemina
• sinice, riasy a ďalší bio odpad z jazierok
• čajové lístky, kávová usadenina
• drevený popol
• drobné vetvičky
• vaječné škrupiny
• slama, seno
• kúsky papiera, kartón bez syntetických lepidiel

Čo do kompostéra nepatrí

• psie alebo mačacie exkrementy – môžu obsahovať zárodky chorôb
• popol z uhlia
• kuchynské zvyšky živočíšneho pôvodu – môžu v komposte hniť
• tuky, oleje