Jeseň na záhrade je v znamení zberu, upratovania lístia a zvyškov po samotnom zbere. Pokiaľ je vaša záhrada obohnaná vysokými opadavými stromami, asi každý rok riešite, čo so všetkou tou hmotou budete robiť. Niekedy skončí na skládke, inokedy na hromade pod stromami, kde niekoľko rokov tleje, a potom sa aj tak vyvezie zo záhrady preč. Skúste sa však na tento materiál pozrieť aj z trošku inej stránky.
Opadané lístie zo stromov je naozaj kvalitný materiál, ktorého je škoda sa zbavovať. Vždy je najlepšie všetky hmoty zo záhrady nejako efektívne využiť, len na to musíte mať nejaký ten priestor.
Lístie v prírodnej a okrasnej záhrade
V okrasnej záhrade určite nebudete nijako nadšení, keď vám pestovaný trávnik, ktorý pravidelne kosíte a ošetrujete rôznymi postrekmi proti chorobám a škodcom, zapadne pod perinu zlatistého lístia. Pokiaľ totiž túto pokrývku zavčasu neodstránite, trávnik sa pod ňou zaparí a bude oveľa viac náchylnejší na hubové choroby. Tie trávnik napádajú počas celej sezóny, ale najviac sa s nimi môžete stretnúť napríklad na jar, keď zlezie sneh.
V prírodnej záhrade určite najväčšiu nádielku lístia aj z udržiavaných plôch zhrabete, ale nejaký ten list v trávniku vám vadiť nebude.
Prečo by sme mali opadané lístie ďalej spracovávať a využívať?
Lístie obsahuje organickú hmotu, ktorá obohatí pôdu o dôležitý humus a samozrejme aj o živiny. Z takéhoto lístia vznikne počas jedného roka listovka, vďaka ktorej už nebudete musieť kupovať neekologicky ťaženú rašelinu na výsadbu vresoviskových rastlín. V prírodnej záhrade môže lístie poslúžiť ako šikovný výhrevný mulč, ktorý pôdu obohatí o organickú hmotu alebo sa bude hodiť ako súčasť vášho kompostu.
Prečítajte si tiež: Vres obyčajný je nielen ozdobou záhrady, ale aj liečivý. Čo s ním urobiť práve teraz?
Listovka
Listovka vzniká rozkladom lístia listnatých stromov na hromade. Jej fyzikálne vlastnosti sa líšia podľa veku a druhu drevín, ktorých lístie bolo použité. Listy väčšiny stromov obsahujú dvakrát toľko minerálov ako hnoj. Napríklad minerálny obsah listov cukrového javoru (Acer saccharinum) je nad 5%, zatiaľ čo bežné borovicové ihličie (Pinus) obsahuje z 2,5% jeho váhy kalcium, magnézium, dusík, fosfor a iné stopové prvky.
Najväčším prínosom listov je však veľké množstvo vláknitých organických látok, ktoré obsahujú. Sú výbornou prímesou pre všetky typy pôdy. Odvzdušňujú ťažké hlinité pôdy, zabraňujú príliš rýchlemu vysychaniu piesočnatých pôd, nasávajú dážď a kontrolujú odparovanie. Najprv z nich však treba vytvoriť listovku, teda kompost z listov.
Ako zberať a ukladať lístie a listovku?
Najlepším nástrojom na zber lístia sú kovové hrable s dlhými lamelami. Listovku môžete ukladať do rovnakej nádoby ako klasický kompost. Ideálny je drevený rám zložený z latiek s medzerami, cez ktoré prúdi vzduch. Nádoba nemôže mať dno, aby bola spojená s terénom. Prípadne môžete jednoducho nakopiť lístie na hromadu.
Prečítajte si tiež: Ako na krásny TRÁVNIK? Dbajte na túto starostlivosť od jari do zimy!
Aké lístie môžeme použiť na vytvorenie listovky?
Na listovku sa dajú využiť všetky typy lístia. Dokonca aj orechové alebo dubové. Tieto však treba na jemno podrviť, aby boli v komposte rovnomerne rozmiešané. A to z dvoch dôvodov. Prvý je, že sa rozkladajú dlhšie kvôli voskovej vrstve (tzv. kutikule), ktorú majú na listoch. Druhý, že pri veľkom množstve okysľujú kompost, pretože sa z nich uvoľňujú triesloviny (tzv. taniny). Tým pádom treba do listovky pridať viac dusíka.
Chemické zloženie listovky sa odvíja od zloženia použitého lístia. Špecifické zastúpenie látok má napríklad lístie z orecha kráľovského. Všeobecne sa však dá povedať, že je lístie menej kyslé ako ihličie opadané z vetiev ihličnatých drevín.
Možnosti využitia listovky
Pokiaľ si sami zakladáte listovku, počítajte s tým, že môže do istej miery nahradiť bežne kupované záhradnícke substráty, v ktorých tvorí dôležitú prímes práve rašelina. Vo výsadbách rovnako oceníte ľahkú nadýchanú štruktúru listovky, ktorá odľahčí aj pôdu, do ktorej ju zarýpete.
Navyše sa postupne rozkladá a obohacuje pôdu o organickú hmotu. Tá síce nie je priamo prijateľná pre korene rastlín, ale predstavuje potravu pre pôdne mikroorganizmy a drobné živočíchy. Tí ju rozložia na zlúčeniny prijateľné rastlinami, takže opadané lístie, ktoré by inak skončilo v zbernom dvore spolu s inými záhradnými odpadmi, predstavuje takú verziu prírodného hnojiva.
Listovka je vhodná hlavne pre tie rastliny, ktoré vyžadujú kyslé pH pôdy, ako sú napríklad vresy obyčajné (Calluna vulgaris), vresovce mäsové (Erica carnea), čučoriedky chocholíkaté (Vaccinium corymbosum), azalky (Azalea) alebo rôzne druhy rododendrónu.
Rady, ktoré vám zaručia dobrú listovku:
- Rozdrvte alebo polámte listy a listovka vznikne oveľa rýchlejšie. Môžete použiť záhradnú drvičku. Ak ju nemáte, dá sa požičať v požičovniach náradia. Ďalším spôsobom je prejsť lístie kosačkou bez zásobníka. Najjednoduchším spôsobom je lístie polámať. Dajte ho do vriec, tie pošliapte a potom vysypte.
- Pridajte dusík. To znamená trochu hnoja v pomere 1:5 (1 zložka hnoja). Ak nemáte hnoj, tak dobre funguje aj pokosená tráva alebo zbytky ovocia a zeleniny. Tým sa vyváži pH listovky aj celkový pomer uhlíka k dusíku. A tiež sa vďaka dusíku začne kompost zahrievať. Tým máte zaručené, že lístie sa začne rozkladať rýchlo.
- Raz za dva až tri týždne hromadu otočte. Tým pridáte vzduch pre aerobné mikróby, ktoré podporujú rozklad materiálu. Ak tak spravíte aspoň trikrát až štyrikrát do konca jari, tak budete mať jemný kompost pripravený na jarnú výsadbu.