Prečo je dôležité poznať pH pôdy, ktoré rastliny obľubujú kyslú alebo zásaditú pôdu a akým spôsobom môžeme pH pôdy upraviť? Dozviete sa tiež, kedy pôda potrebuje vápniť a ako najlepšie pri vápnení postupovať.
Ako zistiť pH pôdy a ako je možné kyslosť pôdy upraviť
Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem. Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Táto skratka vznikla z latinského “potencia hydrogeni”, čo v preklade znamená sila vodíka.
Vplyv kyslej a zásaditej pôdy na rastliny
Na kyslých pôdach nemôžu rastliny dobre prijímať živiny, predovšetkým draslík, fosfor a čpavkový dusík, naopak na pôdach zásaditých vznikajú poruchy látkovej výmeny.
Orientačné určenie pH
Ak chceme len zhruba odhadnúť, aká je v danej lokalite pôdna reakcia, je možné sa orientovať podľa zastúpenia určitých druhov burín:
- Na pôdach kyslých sa najčastejšie vyskytuje mäta poľná, šťaveľ, praslička roľná, fialka trojfarebná, vlčí bôb, sklerant ročný a skorocel kopijovitý.
- Naopak na pôdach zásaditých nájdeme ostrôžka poľná, hlaváčik letný, komonica lekárska, drchnička roľná, horčicu poľnú, mliečnik kolovratcový, mlieč zelinný a ranostaj pestrý.
Aké pH pôdy vyhovuje jednotlivým druhom rastlín?
Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Napríklad lesné jahody majú široký rozsah tolerovaných pH (5.0 – 7.5), takže sa im darí v kyslých aj v zásaditých pôdach, zatiaľ čo čučoriedky zvyčajne prosperujú len v úzkom rozsahu pH (4.5 – 5.0).
Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 – 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne. Keďže ide o prevažnú väčšinu druhov rastlín, tieto druhy zeleniny, ovocia a okrasných rastlín nespomenieme a uvedieme len najznámejšie kyslomilné rastliny, ktoré preferujú nižšie pH a rastliny, ktoré naopak akceptujú aj zásaditejšie prostredie.
Kyslomilné rastliny obľubujúce veľmi kyslú pôdu (pH 4 – 5 )
• Čučoriedky
• Brusnice
• Rododendrony
• Vresy
• Hortenzia (modré kvety)
• Kalina
• Cezmína
Rastliny obľubujúce kyslú pôdu (pH 5 – 6)
• zemiaky
• bataty
• černice
• baklažán
• melón
• bazalka
• jabloň
• javor
Rastliny, ktoré okrem mierne kyslej a neutrálnej pôdy dobre tolerujú aj zásaditú pôdu až do pH 8
• Bôbovité rastliny (fazuľa, hrach, ďatelina, vika,…)
• Zelenina (špargľa, repa, kapusta, kel, pór, špenát, cesnak, kukurica, karfiol, paradajky)
• Bylinky (majorán, levanduľa, rebríček, šalvia)
• Okrasné rastliny (zimozeleň, orgován, hosta, ľalia, klematis, chryzantéma, cínia, viaceré okrasné trávy, brečtan)
• Dreviny (tuja, cypruštek, ibištek, zlatý dážď, buk, jaseň, gaštan, čerešňa, sakura)
Presné meranie pH
Záhradkár je ale človek zvedavý a určite sa neuspokojí len s povrchným odhadom. Môže si nechať urobiť rozbor vo špecializovanom pedologickom laboratóriu, alebo si rozbor vykonať sám.
V špecializovaných záhradkárskych predajniach je možné si kúpiť jednoduchý pH test na rýchle stanovenie pôdnej reakcie. V súprave nájdeme kadičku, roztok č. 1, roztok č. 2 a farebnú stupnicu pre porovnanie.
Ako na to?
- Najprv odoberieme vzorku pôdy: Rýľom vyhĺbime jamku s jednou stranou zvislou na hĺbku rýľa.
- Tu potom odryjeme asi 5 až 10 cm silný blok, ktorý vložíme na plato a zeminu dôkladne premiešame.
- Do kadičky nasypeme na dno 1 cm zeminy a zalejeme ju do troch štvrtín destilovanou vodou. Tá je neutrálna a reakciu neovplyvňuje.
- Pridáme 10 kvapiek roztoku č. 1, premiešame a po krátkom čase doplníme 10 kvapiek roztoku č. 2. Ten zaistí okamžitú sedimentáciu a nemusíme dlho čakať na vyčírenie.
- Potom už len porovnáme zafarbenie roztoku so stupnicou.
Kedy pôda potrebuje vápniť?
- Pri pH pôdy väčšom ako 7,2 nevápnime vôbec.
- Pri pH 6,5-5,5 aplikujeme na 100 m2 10 kg vápna.
- Pri pH menšom ako 5, 5 pridáme 20 kg vápna.
Vápnime spravidla 1x za 3 roky.