Bio záhrada: Ako pestovať drobné ovocie bez chémie

Bio záhrada: Ako pestovať drobné ovocie bez chémie

Jahody, maliny, černice, egreše, ríbezle, kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, rakytník a ďalšie, menej známe drobné ovocie, môžete na záhrade pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Ako na to?

Bio záhrada

Bio záhrada by mala byť principiálne druhovo pestrá. Preto by ste sa mali pokúsiť pestovať okrem bežných jahôd, malín či ríbezlí aj pozabudnuté alebo novo využívané druhy drobného ovocia. Okrem netradičných pochúťok získate hocikedy rastlinu, ktorá poteší aj oko.

Pre každú rastlinu vyberte stanovište podľa nárokov druhu, len tak bude dobre prosperovať a dávať očakávanú úrodu. Pretože sa väčšinou jedná o kríky, ktoré budú na mieste viac rokov, pri výsadbe ich prihnojte kompostom (avšak až na citlivé druhy, ako je napríklad brusnica).

Vitalitu rastlín podporíte správnym rezom

Pravidelný rez vyžadujú najmä ríbezle a egreše, ale tiež maliny, černice, čučoriedky a samozrejme aktinídia, drobnoplodé kiwi.

Klasika do každej záhrady: jahody

Jahodník je z drobného ovocia najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Zalievajte ho iba ráno, večerná zálievka totiž podporuje rozvoj chorôb.

Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu, alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie. Tým tiež zničíte aj rast buriny a vyparovanie vody v horúcich dňoch. Porast by nemal byť hustý, aby prúdenie vzduchu vysúšalo vlhkosť z listov a plodov.

Maliny a černice

Maliny a černice sú pôvodom plodiny lesných čistiniek. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Za týchto podmienok obvykle nebudú trpieť chorobami.

Predajcovia ponúkajú tiež rôzne odvodené druhy, ako sú beztŕňové černice či žlté maliny. Ich nároky sa významne nelíšia od pôvodných druhov, a tak si jednoducho môžete spestriť sortiment letného ovocia.

Nenáročné a vďačné: ríbezle a egreše

Ríbezle a egreše znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Naopak egreše vyberte stromčekové, lepšie sa ošetrujú a menej trpia múčnatkou.

Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu. Napadnuté časti rastlín včas likvidujte.

Čučoriedky

Záhradné čučoriedky, zvané aj kanadské, sú u nás pomerne rozšírené. Sú to kríky z čeľade vresovcovitých, preto je nevyhnutné zabezpečiť im pôdu s kyslou reakciou. Budú dobre prosperovať na slnku aj v polotieni. Neznášajú zamokrenú pôdu, vyhovuje im pôda vlhká.

Čítajte tiež: Prečo na záhradu nasypať cukor, soľ alebo sódu? Miesto chémie!

Saďte ich do jám aspoň pol metra hlbokých a širokých, do substrátu z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu kompostu a s trochou piesku. Pôdu mulčujte a na jeseň prihnojte kompostom, staršie kríky orezávajte.

Pre milovníkov brusníc možno odporučiť pestovanie kultúrnych odrôd. Majú nároky na prostredie podobné ako všetky vresovcovité rastliny. Sadia sa do rovnakého substrátu ako kanadské čučoriedky. Vyberte pre nich vlhké stanovište, v suchu sa im nedarí.

Pomerne málo sú u nás rozšírené kamčatské čučoriedky. Sú to nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody. Nevyžadujú (narozdiel od čučoriedky kanadskej) kyslú pôdnu reakciu a netrpia chorobami ani škodcami.

Kiwi: zber z pergoly

V našich klimatických podmienkach je možné pestovať drobnoplodé mrazuvzdorné druhy (napríklad Actinidia kolomikta a A. argtura), ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Okrem úžitku je to aj veľmi efektná okrasná popínavá rastlina.

Aktinídia sa vysádza a pestuje podobne ako vinič hroznorodý, potrebuje však zálievku a neznáša okopávanie. Pôdu je vhodné mulčovať a spodnú časť rastlín zatieniť nízkym podrastom bylín.

Arónia na imunitu

Aronia melanocarpa je ker asi 3 metre vysoký. Plody sú čierne s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok (používa sa v liečivách proti arterioskleróze a vysokému tlaku, tiež na spevnenie žíl). Šťavu pripravenú z plodov môžete užívať po celú zimu na podporu imunity.

Arónii vyhovuje slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Inak nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí; pre bio záhradu je teda veľmi vhodná. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú. Len v čase zberu si ju musíte ustrážiť – o plody budete bojovať s vtákmi, ktoré ju milujú. Odporúčame celý ker pred zberom zakryť napríklad starou záclonou alebo inou textíliou, ktorá prepúšťa svetlo a vzduch. Pozor, nestačí ju len prehodiť zhora – musíte ker doslova obaliť a skryť.

Rakytník a drieň

Absolútne nenáročný ker je rakytník rešetliakový (Hippophäe rhamniodes). Poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou, využíva sa aj na prípravu liečiv. Pre výsadbu je potrebné zohnať samčiu a samičiu rastlinu, najlepšie ovocnú odrodu.

Teplomilnou, veľmi dekoratívnou drevinou je drieň obyčajný (Cornus mas). Je možné ich konzumovať čerstvé alebo spracovávať rôznymi spôsobmi. Má bohatý koreňový systém, preto ho možno pestovať na svahoch ohrozených eróziou a aj v extrémne suchých pôdach.

Jedlé sú plody aj ďalších druhov drobnoplodých kríkov a stromov. Nebojte sa experimentovať pestovateľsky aj chuťovo.

Čítajte tiež: Liči – ako ho vypestovať z kôstky?