Určite poznáte to sklamanie, keď sa chcete zahryznúť do jablka a zistíte, že dávno pred vami to urobil červ. Je to s najväčšou pravdepodobnosťou plodokaz jablčný, jeden z najvýznamnejších škodcov jabloní. Poradíme vám, kedy a ako s ním najlepšie začať bojovať.

Plodokaz jablčný

Plodokaz jablčný: drobné motýle, ktorých húsenice stoja za červivosťou plodov. A pritom sa nemusí jednať len o jablká, ale prakticky o akékoľvek plody vo vašej záhrade.

Ktoré dreviny plodokaz jablčný napáda?

Plodokaz jablčný (Cydia pomonella) napadá predovšetkým jablone, ale s chuťou sa vrhne aj na hrušky, marhule, broskyne, alebo dokonca orechy.

Ako škodí?

Húsenice  si “hrýžu” chodbičky jablkom alebo iným plodom smerom k jadrovníku či kôstke. Kvôli tomu môžu plody potom druhotne trpieť hnilobou.

Ako sú nebezpečné?

Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že húsenice prezimujú napríklad v prasklinách kôry, v tráve, rastlinách či iných úkrytoch, takže je takmer nemožné sa ich zbaviť. Navyše v teplých oblastiach má motýlik aj 3 generácie do roka. Dospelá samička je schopná naklásť až 100 vajíčok, z ktorých sa vyliahnu húsenice a taká jedna húsenica dokáže poškodiť až 3 plody.

Plodokazy jablčné začnite likvidovať v máji

Motýle plodokaza sa liahnu v máji, rozpätie ich krídel je v priemere 17 mm. K hromadnému kladeniu vajíčok dochádza večer, ak je teplota 17 °C a vyššie. Jedna samica kladie zhruba 80 – 120 vajíčok. Húsenice sa liahnu po 8 – 15 dňoch (pri extrémne nízkych teplotách až 20 dňoch).

Po krátkom povrchovom požieraní sa húsenice zavrtávajú do plodov. Kým mladé plody napadnuté prvou generáciou plodokaza opadávajú, druhá generácia spôsobuje typickú červivosť jabĺk. Poškodenie plodov húsenicami tiež výrazne zvyšuje druhotné napadnutia jabĺk a hrušiek.

Feromónové lapáky na plodokazy jablčné

Množstvo štúdií, ktoré vedci tomuto škodcovi venovali, by mu iste mohli mnohé ďalšie druhy závidieť. Výsledkom bádania však boli nielen rozsiahle práce, ale tiež veľmi dômyselné pasce. Feromónové lapáky fungujú na základe sexuálnych feromónov, ktoré sa šíria vzduchom.

Prečítajte si tiež: Domáce prípravky na VOŠKY bez chémie, ktoré skutočne fungujú

Pôsobiť dokážu na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov až kilometrov. Vôňa feromónu priláka samčekov, ktorí sa na feromónový lapač prilepia. Týmto spôsobom sa zisťuje nielen prítomnosť škodcu na danej lokalite, ale je možné odhadnúť jeho množstvo (populačnú hustotu) a vrchol letu. Na základe týchto poznatkov môžeme zvoliť vhodný termín pre prípadné ďalšie ošetrenie. Zavesenie feromónových lapačov nie je, ako sa občas niektorí pestovatelia mylne domnievajú, prostriedkom, ktorý prítomnosť plodokaza v záhrade úplne vyrieši.

• sada pre monitoring obsahuje lapač (tzv. domček), feromónové odparníky a lepové vložky
• lapač vešiame na strom do výšky očí, aby bolo možné priebežne sledovať (najmenej 1x týždenne) počet chytených plodokazov
• lapače s feromónmi vyvesujeme do sadu počas mája a ponechávame ich tam až do zberu
• feromónové odparníky vymieňame po šiestich až ôsmich týždňoch, lepové vložky raz za tri týždne, pri hojnejšom lete aj častejšie.

S chémiou opatrne!

Občas sa stáva, že sa chemické prípravky premieňajú v rukách niektorých záhradkárov v zázračný všeliek. Chemické postreky je vždy potrebné voliť veľmi uvážlivo. Zvlášť starostlivo by sme mali čítať príbalové letáky. Plodokaz jablčný má v prírode veľa prirodzených nepriateľov. Ak ich zlikvidujeme, bude sa mu, paradoxne, dariť lepšie.

Medzi prirodzených nepriateľov plodokaza jablčného patria:

• vtáky, predovšetkým sýkorky
• pavúky
• ucholaky
• blanokrídlovce
• ploštice, zástupcovia čeľade Anthocoridae
• dvojkrídlovce – Tachinidae

Ak chcete využiť čo najšetrnejší postrek, môžete zvoliť novú generáciu biologických prostriedkov ochrany rastlín.

Ak Vás tento článok zaujal, zdieľajte ho svojim priateľom! Prečítajte si tiež, ako ochrániť Vaše čerešne pred vrtivkou čerešňovou.