Zalievať palmu veľa, alebo málo? Umiestniť ju na slnko, alebo do tieňa? Záleží na druhu, ktorý máte. A preto sa nároky na pestovanie môžu diametrálne líšiť.
Izbová palma
Izbové palmy svoj teplomilný charakter nezaprú ani po dlhých rokoch pestovania v tunajších podmienkach. Ochladenie, úbytok denného svetla či príchod mrazov im vôbec nerobí dobre. Niektoré z nich to kvôli tomu v zime vzdajú. Zachrániť ich môžete zvýšenou starostlivosťou, v rámci ktorej im vytvoríte optimálne podmienky.
Správna teplota
Teplota pre pestovanie záleží na druhu, väčšine paliem vyhovuje bežná izbová teplota od 20 °C do 23 °C. Datľovníky (Phoenix), Chamaerops a Washingtonia dobre znášajú aj teploty okolo 4 °C až 8 °C. Čo však palmy neznášajú, sú prievan a “studené nohy”. Chladná podlaha im neprospieva, ale to sa dá riešiť drevenou podložkou na kolieskach, ktorá uľahčí manipuláciu s väčšími rastlinami. Palmy pestované v byte vegetačný pokoj nepotrebujú. Ten palmám doprajte len v prípade, keď ich premiestníte do nevykurovanej zimnej záhrady alebo na chladnú chodbu. Teplota by v tomto prípade nemala klesnúť pod +10 °C.
Svetlo, alebo tieň?
Všeobecne palmy dobre znášajú plné rozptýlené svetlo, to znamená neumiestňovať ich na plne zaslnené parapety, ale ďalej od okna. Väčšinu druhov rodu Phoenix, Cocos a Chamaerops môžete v lete (máj-september, prípadne až do októbra) pestovať vonku na terase alebo v záhrade. Ale pozor, keď palmu vynášate von, umiestnite ju do polotieňa, napríklad pod košatý strom, aby jej slnko nespálilo listy. Chúlostivé druhy Areca, Chamaedorea, Rhapis a Howei rastú vo svojej domovine v tieni pralesa, preto ich na slnko nikdy nedávajte.
Zálievka pre palmy
Palmy prežijú malú prestávku v zálievke ľahšie, ako ich preliatie. Prvým signálom nadmernej zálievky sú hnedé škvrny na listoch. Napríklad Howeia znesie preschnutie i teploty okolo 10 °C, ale pri preliatí rýchlo hnije. Žltnutie listov paliem hlási opak – palma trpí suchom. Rastlinu zachráni len rýchla pomoc – substrát dôkladne preliať vodou tak, aby prebytočná voda vytiekla do misky. Akonáhle sa pôda dostatočne prevlhčí, zvyšnú vodu z misky vylejte. Keď začnú hnednúť špičky listov, príčinou môže byť suchý vzduch, preto zvlášť v lete nezabúdajte listy pravidelne rosiť.
Prečítajte si tiež: Najlepšie izbové rastliny, ktoré čistia vzduch a zlepšujú spánok
Všeobecným vodítkom pre mieru zálievky je teplota. V lete palmy zalievame často a dôkladne, akonáhle substrát vyschne, v zime v chladnejšom prostredí je samozrejmosťou znížená zálievka.
Výživa a hnojenie paliem
Ak pestujete palmu zo semena, môžete začať s prihnojovaním až po objavení prvého listu. Dovtedy rastlina nečerpá živiny z pôdy, ale zo semena. Pre dospelé palmy je vhodné minerálne dlho pôsobiace hnojivo, ktoré rastlina vstrebe rýchlejšie ako organické. To totiž potrebuje dlhší čas na uvoľnenie živín.
Formu prihnojovania volíme buď v prášku, alebo môžeme zvoliť tyčinky a tablety, či pohnojiť tekutým hnojivom. A kedy živiny doplniť? Najlepšie od apríla do augusta, tak ako je bežné u ostatných izbových kvetín.
Kedy palmu presadiť?
Jednoznačne až vtedy, keď sa už do kvetináča nevojde. Je to rovnaké ako u kaktusov a sukulentov. Najvhodnejšia doba k presádzaniu je od jari až do augusta. Zásadné je zvoliť správny kvetináč, ktorý má byť dlhý, aby rastlina mala dostatok priestoru pre dlhé korene.
Pri presadení nasypeme na dno substrát, palmu umiestnime a okolo dosypeme zeminu. Po presadení rastlinu samozrejme zalejeme. So zložením si nemusíte robiť starosti. Na trhu je k dostaniu špeciálny substrát pre palmy, ktorý ich nárokom plne vyhovuje.
Prečítajte si tiež: V akých nádobách pestovať kaktusy a ako ich presádzať?
Škodcovia a choroby
Izbová palma síce nepatrí medzi najslabšie a najnáchylnejšie rastliny, no zároveň sa nemôže pochváliť ani najlepšou odolnosťou. Týka sa to najmä škodcov, ktorí na ňu zaútočia pri prvej možnej príležitosti. Vo väčšine prípadov sa tak deje, keď sa rastlina pestuje v nevyhovujúcich podmienkach, ktoré ju oslabujú. Rizikovým býva najmä suchý vzduch, premočený substrát či príliš nízka, resp. vysoká teplota v miestnosti. Jednotlivé druhy škodcov sú schopné reagovať na každý z týchto faktorov. Najčastejšou hrozbou sú vošky, roztoče, puklice alebo strapky.
Nie každý útok škodcov je potrebné riešiť chemickými postrekmi. Napríklad vošky, ktoré nie sú pre palmu veľkou hrozbou, stačí z listov zotrieť pomocou navlhčenej handričky. V prípade iných neželaných hostí bude postrek viac potrebný. V súčasnosti sú však na výber prípravky s účinnou insekticídnou látkou, ktorá nie je až taká nebezpečná a vďaka viacerým organickým prísadám v zložení postriekané palmové listy nepoškodzuje.