Slovenskí poľnohospodári pestujú na viacerých miestach slovenské uhorky, ktorých kvalita, chuť a čerstvosť je neporovnateľná s tými zahraničnými. Reťazce však aj v plnej sezóne uprednostnia lacnejší dovoz. Kvalita zahraničných uhoriek je však otázna. V roku 2020 dosiahol podiel slovenských potravín žalostných 39,9 %. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS) realizovaného prostredníctvom agentúry Go4insight.
Pravda o lacných uhorkách pestovaných v Španielsku
Nie je žiadnym tajomstvom, že uhorky pestované v Španielsku pochádzajú práve z Almérie. Alméria, ktorá je nazývaná aj ako “more plastov“, je miestom, kde sa pestuje väčšina európskeho ovocia a zeleniny. Plodiny pestované v tomto obrovskom „mori plastov“ produkujú zeleninu a ovocie menší farmári ale aj väčšie nadnárodné spoločností, ktorých ovocie a zelenina plnia pulty európskych supermarketov v krajinách. Tento región sa tiež vyznačuje bránou do Európy pre mnohých afrických migrantov. Podľa miestnych úradov vlani dorazilo do Almérie viac ako 400 lodí s celkovým počtom asi 12 000 migrantov, ktorí predstavujú ďalšiu pracovnú silu pre viac ako 100 000 pracovníkov v regióne.
Podľa aktivistu a odborového pracovníka Andalúzskeho zväzu pracujúcich (SOC-SAT) Jose Garcíu Cuevu sú migrujúci pracovníci často vykorisťovaní a chýbajú im zdroje na to, aby si vyžadovali lepšie pracovné podmienky. Pracovníci často pracujú bez zmlúv alebo sociálneho zabezpečenia a namiesto minimálnej mzdy 55 eur sa im zvyčajne vypláca 32 až 40 eur denne. Títo pracovníci sú vo fóliovníkoch vystavení obrovskému množstvu pesticídov. „Pred dvoma týždňami zomrel marocký pracovník na zástavu dýchania. Pred smrťou mal mnoho príznakov, ako napríklad zvracanie,” opisuje situáciu García Cueva. „Bolo začaté vyšetrovanie s cieľom zistiť, či jeho smrť nespôsobili práve pesticídy. Bol mladý a nemal zdravotné problémy.“ Podľa miestnych úradov je 30 % migrujúcich pracovníkov Almérie bez dokladov.
Ďalším a omnoho väčším problémom je, že rovnaké plodiny sa pestujú v tej istej pôde viac ako 50 rokov. Je vyprahnutá a bez živín. Vypestované plodiny, samozrejme, aj uhorky musia byť extrémne postrekované a hnojené, aby ich bolo možné vypestovať čo najviac, a to zásadne znižuje ich kvalitu a vplyv na ľudský organizmus. Uhorky sa pestujú so zameraním na kvantitu, nie na kvalitu. Preto je ich cena nižšia ako tých, ktoré sa pestujú na Slovensku.
Pestovanie uhoriek na Slovensku
Uhorky na Slovensku sa pestujú vo fóliovníkoch, ktoré poľnohospodárov stoja nemalé investície. Neustále zmeny počasia museli prispôsobiť aj pestovaniu, a preto ich pestujú vo fóliovníkoch. Slovenskí poľnohospodári navyše využívajú integrovanú produkciu. Tá zabezpečuje trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.
Pestované uhorky sú pod zvýšeným dohľadom kontrolných orgánov a vzorky substrátov a plodín sú pravidelne kontrolované na ťažké kovy, ako je napríklad obsah olova, ortuti či arzénu. Integrované pestovanie je bezpečnejšie pre životné prostredie. Pestovatelia tiež preferujú biologické postupy, ako je napríklad biologická ochrana vo forme chrobákov, ktoré ničia škodcov na porastoch. Vďaka takémuto pestovaniu plodín sú ich hodnoty dlhodobo hlboko pod hranicou povolených limitov. Uhorky sú tak neporovnateľne kvalitnejšie ako tie zahraničné.
Prečo sú v obchodoch španielske uhorky?
V júni, keď majú slovenskí poľnohospodári najvyššiu produkciu, vidíme na pultoch reťazcov práve tie zo Španielska, pretože hlavným dôvodom je nízka cena. Reťazce uprednostňujú lacnejší dovoz s cieľom dosiahnuť na pultoch čo najnižšiu cenu. Slovenské uhorky nemôžu s cenou konkurovať španielskym. Náklady na pracovnú silu a integrovanú produkciu sú omnoho vyššie ako v Španielsku.
Podiel slovenských potravín je zúfalý
Podiel slovenských potravín kontinuálne klesá, od roku 2011 z úrovne 50 % do roku 2017, od roku 2018 mierne narástol a v tohtoročnom prieskume dosiahol úroveň 39,9 %. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS) realizovaného prostredníctvom agentúry Go4insight. „Viditeľný medziročný nárast bol zaznamenaný len u najviac zaostávajúceho reťazca LIDL na úroveň 26 %, čo je v čase koronakrízy a z pohľadu potreby budovania potravinovej sebestačnosti Slovenska katastrofa,“ uviedol pre portál potravinari.sk Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov:
Rok 2020
COOP Jednota 56 %
CBA 49 %
Billa 42 %
Metro 42 %
TESCO 41 %
Kaufland 40 %
Lidl 26 %
Terénny zber údajov prebiehal v mesiacoch apríl a máj 2020 v rovnakých predajniach ako v roku 2019.