Na prelome októbra a novembra prichádza čas zazimovať záhradu, aby sa na jar prebudila svieža a plná života. Osobitne treba venovať pozornosť a sledovať stromy a trávnik. Poradíme vám ako sa toho zhostiť, aby sme záhrade skôr neublížili.
Starostlivosť o stromy a trávnik
Mnoho záhradkárov na jeseň prerezáva a zastrihuje stromy. Nie vždy je to ale správne. Dreviny na jeseň v podstate ukončujú rast a pripravujú sa na zimu. Zaťahujú zásobné látky do koreňov, a rez je pre nich teda veľmi stresujúcim. Na vzniknuté rany nedokážu dreviny tak dobre reagovať tvorbou callusu (vrstva ochranného pletiva chrániaca ranu vzniknutú rezom) a ďalšími vnútornými mechanizmami, čo má za následok v podstate niekoľkomesačnú vstupnú bránu pre rôzne hubové a iné infekcie.
Výnimkou pre jesenné zrezávanie je výsadba prostokorenných drevín a drevín so zemným balom, kedy je nutné adekvátne zredukovať, čiže vyrovnať nepomer nadzemnej časti dreviny voči koreňovému systému, ktorý je poškodený. Pri ňom sa koreňový systém často zredukuje až na 1/3 svojej pôvodnej veľkosti, a ak by sme ponechali takéto dreviny bez zásahu, dočkali by sme sa na jar usychaniu terminálnych výhonkov. Malý koreňový systém jednoducho nedokáže uživiť pôvodnú korunu a usychanie tých najvzdialenejších výhonov je prirodzenou obranou.
Správne hnojenie pripraví stromy na jar
Stromom môžeme pomôcť v prípravách na ďalšie vegetačné obdobie aj tým, že ich už od neskorého leta prihnojujeme. Jesenné hnojivá majú vyšší obsah draslíka, čo je prívetivé pre vyzrievanie nových výhonov. Prípadne je možné nechať hnojenie až na “predjar”. V tomto prípade potom používame hnojivá bohaté na dusík (gydrokomplex).
U vždyzelených rastlín je tiež dôležité nezabúdať na výdatnú zálievku, ktorú treba opakovať každých 14 až 30 dní aj v zimných mesiacoch, záleží na počasí. Teplé zimy totiž spôsobujú transpirácie, čo znamená, že rastliny povrchom listu vydávajú vodu a nedostatkom vlahy potom môže drevina uschnúť.
Trávnik stále potrebuje vlahu a slnko
Rovnako ako stromy, tak i trávu môžete podporiť jesennými hnojivami. Ďalej je vhodné odstrániť trávnu plsť. Vertikutáciou sa okrem iného prevzdušní pôda, zvýši sa priepustnosť vody a posilnia sa korene trávy. Na začiatku jesene tiež trávu naposledy posekáme, a to nie na menej ako 5 cm. Veľmi krátky trávnik horšie vstrebáva slnečný svit. Seč ale nerobte, ak je povrch podmáčaný, a za mrazu.
Že tráva počas zimy prestáva rásť a nemusí sa zalievať až do jari, je jeden z najčastejších mýtov. Aj keď sa na zimu dostáva do fázy odpočinku, korene neprestávajú pracovať. Aj naďalej potrebujú vlahu pre zaistenie hydratácie a rastu. Pozor treba dávať aj na preliate trávniky, ktoré sú zvyčajne výsledkom automatického zavlažovania. Trávnik sa môže zapariť a začali by sa v ňom tvoriť huby a rôzne hubové choroby.
Záhradu počas jesene zalievajte počas dňa, aby mala voda dostatočný čas na vsiaknutie. Pokiaľ trávnik polejete večer, voda nebude mať čas sa vsiaknuť a zostane na steblách, čo môže viesť k vzniku nechcených plesní. Trávnik zalejte 1 alebo 2 dni pred príchodom chladných dní, aby sa voda dostala ku koreňom.
Aj počas chladnejších mesiacov potrebuje trávnik slnečné lúče. Snažte sa pravidelne zhrabovať lístie, aby sa pod ním nevytvorila pleseň. Tá by mohla trávnik poškodiť a na jar by ste našli trávu plnú lysých a plesnivých miest. Dostatočný prísun svetla a vzduchu je účinnou prevenciou proti vzniku takých plesní.