Mrkva je dávno známa kultúrna rastlina. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzska. V podstate možno kultivary mrkvy rozdeliť na dve skupiny, a to skoré, nazývané aj karotky, ktoré sú kvalitnejšie, a poloskoré a neskoré, ktoré dávajú väčšiu úrodu a majú dlhšie vegetačné obdobie.

Pre nás najskoršie sejby používame skoré kultivary – karotky, ktoré sú aj náročnejšie na prípravu pôdy a hnojenie. Majú však kvalitný, krehký, šťavnatý koreň. Vhodné sú na konzum za surova.

Príprava pôdy

Pred sejbou zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá v dávke 30 g liadku vápenatého, 30 g draselnej soli a 30-40 g superfosfátu na 1 m2. Môžeme tiež použiť 40-50 g Cereritu. Liadok nedávame naraz, ale 1/3 pred sejbou, 1/3 po vzídení a 1/3 po vyjednotení.

Pri prehnojení dusíkom pukajú korene. V kyslých pôdach treba pôdnu reakciu zlepšiť vápnením ešte na jeseň. Hnojivo zapracujeme do pôdy hrabličkami alebo zakopaním. Potom si upravíme hriadku, naznačíme riadky na vzdialenosť 0,2 m od seba a vysievame do rýh.

Pestovanie

Sejeme čo najskôr na jar, len čo to dovolí stav pôdy. Pretože mrkva klíči pomaly, odporúča sa použiť riadkovaciu rastlinu (reďkovku, šalát, špenát a pod.). Pri hlbšom kyprení na jar treba pôdu na povrchu spevniť, utlačiť. Neskoré kultivary pre zber v jeseni sejeme v apríli. Ako následnú plodinu možno siať karotku (skoré kultivary) do konca júna, do jesene ešte pekne dorastie.

Po vyriadkovaní staráme sa o kyprenie a plenie. Keď majú rastlinky asi 4 lístky, vyjednotíme skoré karotky na 30-50 mm, jesenné mrkvy na 80-100 mm. Podľa potreby prihnojujeme a zavlažujeme. Pri nepravidelnej závlahe korene pukajú alebo sú mäkké.

Zber

Karotka za 80-100 dní dorastá do veľkosti, keď ju môžeme prebierkou zbierať. Tým súčasne zväčšíme priestor pre lepší rast zostávajúcich koreňov. Na jeseň zberáme pred príchodom mrazov. Korene vyberieme pomocou rýľa, vňať odstránime krútením a potom vytriedime. Na zimné uskladnenie necháme len zdravé, nepoškodené korene.