Úroda vrcholí. Pivnice sa plnia, zo záhrady mizne cibuľa, repa, mrkva alebo petržlen. Niektoré druhy zeleniny však môžete na záhonoch skladovať aj cez zimu a mať ich po ruke vždy prvotriedne čerstvé. Ktorá zelenina to je?

Ktorá zelenina sa nemusí pred zimou zbierať?

Október a november sú na záhrade jednoznačne v znamení zberu. Prvé mrazíky dokážu s úrodou teplomilnej zeleniny poriadne zatočiť, preto by už mala byť pod strechou. Ešte chvíľu však môžete vonku nechať kapustu, čakanku, fenikel alebo reďkovky. Aj tie ale musia najneskôr na sklonku novembra zo záhonov von.

Iné druhy zeleniny však môžu v záhonoch zostať, pretože znesú mráz

Dokonca im môže pridať na chuti! Príkladom je niektorá koreňová zelenina, zimné cibuľoviny, zimná listová zelenina, ako je napríklad špenát, kučeravý kel, ružičkový kel, zimný pór alebo čierny koreň.

Mrkva, petržlen a paštrnák

Časť úrody môžete na záhonoch pokojne nechať. Akonáhle zemina zamrzne, koreňovej zelenine vytvorí dobré podmienky a môžete si pre ňu chodiť pokojne priamo na záhony. Avšak vo chvíli, keď príde rýchly odmäk a teplo, môžu korene začať hniť. Preto koreňovú zeleninu zo záhonov zbierajte ako prvú.

V zimnej krajine vydrží tiež paštrnák, ktorý sa podobá petržlenu, ale jeho koreň je mohutnejší a tiež inak vonia (štipľavo a zároveň sladkasto). Paštrnák je odolnejší ako petržlen a na záhonoch vydrží v podstate celú zimu – stačí ho len prekryť ochrannou bielu netkanou textíliou, aby ste ho ochránili pred veľkými holomrazmi. Podobná prikrývka bude svedčiť aj spomínanej mrkve alebo petržlenu.

Ružičkový kel: skutočná zimná zelenina

S pokojným svedomím nechajte napospas mrazu ružičkový kel – vydrží na záhonoch celú zimu a odoláva teplotám až do mínus 15 stupňov Celzia. V prípade nižších teplôt ju zakryte netkanou textíliou. Svedčí jej mierne zásaditá pôda a vyrastie pokojne aj v tieni.

Ružičkový kel má dlhú vegetačnú dobu a na záhony musí ako sadenica najneskôr do polovice júna. Máte ale tip na budúci rok. Pre ružičkový kel si potom na záhon môžete chodiť od októbra v priebehu celej zimy. Z jednej rastliny zožnete zhruba štvrť kila ružičiek. Tie, ktoré necháte prejsť mrazom, sú o niečo chutnejšie.

Cibuľa

Ak ste koncom augusta alebo v septembri vysiali cibuľu alebo vysadili štupľovku, už určite vyklíčila. Mladý porast dobre prezimuje, samozrejme ak nie sú silné holomrazy. Na jar zasa pokračuje v raste, čím poskytne skorú úrodu mladej cibuľky zelenačky.

Cesnak

Cesnak, ktorý ste vysadili v jeseni, do príchodu mrazov už stačil zakoreniť a čiastočne sa mu vyvinuli aj prvé listy. V takomto stave je schopný prečkať zimné obdobie a na jar opätovne obnoví rast.

Odolný čierny koreň

Je to dobrá staročeská zelenina, ktorej sa tiež hovorí čierny koreň, a pripraviť z nej môžete napríklad výborný šalát. Vysieva sa na jar alebo v priebehu leta priamo na záhony a darí sa mu v polotieni.

Ak čierny koreň vysejete v auguste, budete ho žať od zimy do jari. Urastená zelenina smie zostať v záhone aj cez zimu, čo dokonca zlepší chuť koreňa. Ten chutí súčasne sladkasto aj trpko. Ak ste sa oneskorili, je možné čierny koreň vysievať aj v novembri – na zber si ale budete musieť počkať až do budúceho roka.

Čerstvý pór ako zelenina po celú zimu

Veľmi vítanou zeleninou je na každej záhradke pór. Ak zvolíte zimnú odrodu, môžete si úrodu užívať po celú zimu. Na záhon sa zimný pór však vysieva už v marci alebo v apríli. Sadenice môžu do pôdy prísť neskôr na jar.

Vyrastené póry potom môžete žať postupne celú zimu pokiaľ sa nestrieda mráz a topenie, pretože potom rastliny hnijú a je lepšie ich zo zeme vybrať. Keď ich nestihnete spracovať všetky, môžete pór očistiť, pokrájať na kolieska a zamraziť.

Špargľa

Na jednom mieste ju môžete pestovať aj desať rokov, pričom vydrží i dlhšie. Vysádza sa skoro na jar z predpestovaných priesad a s jej zberom môžete rátať až v treťom roku. Výhonky špargle zberajte vyrezávaním skôr ako prerastú cez pôdu. Po ukončení zberu nechajte výhonky voľne rásť. Každý rok pred príchodom mrazov nezabudnite nadzemné časti odrezať a hriadky prihrnúť zeminou.

Štiav

Jedlou časťou sú vyvinuté listové ružice, ktoré sa odrezávajú pod spodnými listami alebo sa zberajú jednotlivé listy bez stopiek. Listy či ružice môžete zberať od jari do jesene. Keď sa objavia kvetné stonky, odstráňte ich. Podporíte tak tvorbu nových kvalitných listov a predĺžite si tak zber. Pred zimou odrežte dospelé listy a ku koreňom prihrňte zeminu. Na jednom mieste môže pobudnúť tri až šesť rokov.