Väčšina druhov listovej zeleniny sa vyznačuje krátkym vegetačným obdobím. Mnohé z nich znášajú veľmi skoré jarné, ale aj neskoré jesenné počasie, preto sa dobre uplatňujú ako medziplodina. Väčšina z týchto druhov pochádza z mierneho pásma Európy a Ázie.
Pestovateľský úspech dosiahneme na pôdach dobre zásobených ľahko prijateľnými živinami. Túto požiadavku určuje predovšetkým krátke vegetačné obdobie. Pre svoj vývoj si vyžadujú dostatok svetla.
Šalát hlávkový
Hlávkový šalát spolu s reďkovkou a ďalšími listovými zeleninami patrí medzi najskoršie zberané druhy v záhradke. V porovnaní s inými zeleninami má veľmi krátke vegetačné obdobie (60-90 dní) a okrem toho vegetuje aj pri pomerne nízkych teplotách.
Pretože ho pravidelne zaraďujeme ako medziplodinu, pôdu preň osobitne nepripravujeme ani nehnojíme. Pred sadením alebo sejbou však pôdu skypríme alebo urovnáme jej povrch. Pretože šalát často napádajú pandravy chrústa, dobre je pred jeho vysadením alebo sejbou zapracovať do pôdy Gamacid. Asi 10 dní po vysadení priesad alebo po vyjednotení porastu z priameho výsevu môžeme prihnojiť šalád liadkom v dávke 10 g na 1 m2.
Čakanka šalátová
V zimnom období si chuťove vynikajúci šalát pripravíme zo šalátovej čakanky. Pri pestovaní postupujeme tak, že cez vegetačné obdobie si vypestujeme korene a až z týchto v zime pestujeme čakankové puky, ktoré pripravujeme ako listový šalát.
Semeno čakanky sejeme skoro na jar na vyhnojenú hriadku do riadkov vzdialených od seba 0,3 m. Po vzídení rastliny vyjednotíme v riadku na 80-100 mm. Počas vegetácia porast okopávame a zavlažujeme. Na jeseň vyberieme korene a uložíme ich do piesku do chladnej pivnice.
Čakanku rýchlime tak, že korene naukladáme do hlbokej debny do humusovej pôdy tak, aby nad srdiečkami rastlín bolo v debne ešte 0,15-0,2 m miesta. Túto zvýšenú časť debny zasypeme pilinami, dobre zavlažíme a umiestnime do teplej miestnosti. Keď čakankové puky dorastú na výšku 0,15-0,2 m, odrežeme ich, poumývame a pripravujeme ako šalát.
Špenát siaty
Špenát je u nás pomerne rozšírená a obľúbená zelenina. Zberáme ho na jar ako prvý a na jeseň opäť ako posledný. Je to zelenina s veľmi krátkym vegtetačným obdobím. Ak nezarátame do vegtetačného obdobia prezimovanie, vlastná vegetácia trvá 30-45 dní.
Pre krátke vegetačné obdobie je špenát v záhradke vždy predplodinou alebo následnou plodinou. Pôdu teda pripravujeme a hnojíme pre hlavnú plodinu. Prihnojujeme ho len liadkom, a to po vzídení pri prvej okopávke. Sejeme ho v troch etapách: pre najskorší jarný zber od konca augusta do konca septembra (porast prezimuje), pre neskorší jarný zber na jar, len čo rozmrzne pôda až do začiatku apríla postupne, pre jesenný zber od polovice júla do prvej tretiny augusta.
Najvhodnejšie je siať redšie do riadkov vzdialených od seba 0,15-0,25 m. Po vzídení riadky okopávame a porast zavlažujeme. Zberať začneme asi po 5 vegetačných týždňoch tak, že najvyvinutejšie rastlinky vyrezávame. Tým porast prerieďujeme a umožňujeme slabším rastlinkám dorásť.
Zberať špenát otrhávaním listov nie je vhodné. Postupným vyrezávaním vyvinutých rastlín si predĺžime čas zberu pre vlastnú domácnosť z jedného výsevu na 2-3 týždne.