V súčasnosti nechýbajú jahody takmer v žiadnej domácej záhradke. Príčinou zvýšeného záujmu drobných pestovateľov je skorá úrodnosť po výsadbe a vhodnosť jahôd na spracovanie i priamy konzum. Plody sa vyznačujú vysokým obsahom nutričných látok, najmä vitamínu C.

Jahody patria v záhradke medzi najvďačnejšie kultúrne plodiny. Ich jednoduchosť pestovania, veľká prispôsobivosť, včasná rodivosť, kvalita plodov a najmä vysoká rentabilita sú najlepšou “reklamou” pre ich neustále rozširovanie a to nielen v typických jahodárskych oblastiach, ale aj v severnejších ekologických podmienkach.

Jahoda sa zaraďuje medzi trváce ovocné rastliny, prakticky so stále zelenými listami (časť listov prezimuje a čiastočne vegetuje aj počas zimy). Jednotlivé listy vegetujú asi 60 dní. Kvitnutie trvá pri raz rodiacich kultivaroch 18-25 dní. Plody sa do času zrelosti vyvinú za 25-30 dní. Pri kvitnutí sa vytvárajú poplazy. V ich kolienkach sa tvoria listové ružice a kolienka sa pri styku s pôsdou zakorenia. Tak vznikajú nové rastlinky, ktorými sa jahody vegetatívne rozmnožujú.

Ako si pripravíme pôdu

S prípravou začneme aspoň rok pred vysadzovaním jahôdd, a to vhodnou predplodinou. Vhodná je plodová zelenina, strukoviny alebo okopaniny (napr. skoré zemiaky). Hnojíme už k predplodinám, pretože jahody neznášajú čerstvý maštaľný hnoj. Po zbere predplodiny pozemok zrýľujeme so súčasným zapracovaním kompostu.

Spôsoby pestovania

I keď spôsobov pestovania jahôd je veľa, opíšeme dva základné, s ktorými možno dosiahnuť najlepšie výsledky. Spôsob prerastených pásov vzniká prirodzene. V riadkoch medzi jednotlivými rastlinami necháme vznikajúce poplazové priesady voľne zakoreniť. Zakorenené rastlinky necháme obyčajne v páse so šírkou 0,25-0,35 m. Ostatné medzi radmi odstraňujeme.

Udržovanie rastlín

Udržovanie jednotlivých rastlín je jedným z najstarších spôsobov. Predpokladá sa redšie vysadzovanie, a to v závislosti od kultivaru. Vhodné spony sú 0,6-0,8 x 0,2-0,4 m. Udržujeme pôvodne vysadené rastliny tak, že vznikajúce poplazy odstraňujeme hneď pri ich vyrastaní. dosahujeme tak vyššie úrody, lepšiu kvalitu a veľký podiel plodov výberovej akosti.

Husté jednoročné výsadby

Jahody sadíme v polovici júla. Dovtedy môžeme pôdu využiť na dopestovanie napr. šalátu, reďkovky, špenátu, hrášku a pod. Na 1 m2 sadíme 16-30 priesad. Nakoľko úroda v prvom roku závisí od počtu priesad na záhone, dosahujeme pri tomto spôsobe už v prvom roku prevažne výberové plody. Úroda býva vysoká a o 2-4 dni skôr než pri starších spôsoboch pestovania.

Zber plodov

Výhodou záhradkára je, že si môže zberať plody podľa toho, kedy a na čo ich potrebuje. Na kompótovanie zberá jahody 2 až 3 dni pred dosiahnutím plnej zrelosti. Najvhodnejšie je zberať ráno, keď zarosené plody čiastočne obschnú. Zberáme podľa dozrievania asi každý druhý až tretí deň. Zberové obdobie pri raz rodiacich kultivaroch sa pretiahne asi na 3 týždne.